Tak do tohoto threadu by sme mohli zhrnut par rad ohladom spajkovania, aby sa aj elektriny neznali odhodlali a naucili sa, ako si zvarit napriklad nedostupny alebo exoticky kabel, alebo zapojili patchbay.

v zasade by som odlisil hned na zaciatku spajkovanie plosneho spoja a kablu, nakolko oba maju svoje specifika. plosny spoj predstavuje spajkovanie relativne velmi tenkeho nosica naneseneho neprilis festovnym sposobom na material, ktory nie je stopercentne teplovzdorny. preto je na pajkovanie plosneho spoja potrebna bud ista zrucnost, alebo spajkovacka s kontrolou teploty hrotu (tzv mikropajkovacka). pri spajkovani kablov je naopak najdolezitejsie prehriat (niekedy pomerne masivny) kabel a konektor tak, aby sa zarucilo dokonale zatecenie a prilnutie spajky. vtedy je vyhodna vykonnejsia spajkovacka, bud transformatorova, alebo jednoduche pero s vykonom aspon 50W.

teraz nieco k spajkovackam. v beznej amaterskej praxi sa jedna o tieto typy:
1. trafopajkovacka. princip tohto typu je nasledovny: ide o trafo z 220V na cca 2V, ktore ma mimoriadne robustny sekundar z vodica o velkom priereze, na ktoreho konci je kusok tenkeho drotu, ktory vlastne skratuje sekundar. skratovy prud zohrieva kus drotu a to velmi rychlo po zapnuti a na coraz vyssiu teplotu. to je velmi doelzite si uvedomit. kazda spajka ("cin") ma optimalnu teplotu pouzitia, ktora je spravidla tesne nad jej teplotou topenia. vyssia teplota vedie k jej rychlej oxidacii a znehodnoteniu. preto sa trafopajkou musi spajkovat len kratko a potrebna doba sa da naucit len praxou, kedze zavisi od velkosti spajkovaneho predmetu a typu pajkovacky a spajky. pri 100W spajkovacke s hrotom z 1.5mm drotu a eutektickej spajke 63SnPb je to imho tak 3-4 sekundy.
2. pajkovacie pero. ide o odporovu spajkovacku, principom podobnu zehlicke. v hlave pera je v dutine ulozeny odpor, ku ktoremu je pripevneny medeny hrot, ktory odpor vyhrieva. tento typ spajkovacky sa musi zapnut, nejaky cas (radovo niekolko desiatok minut) nechat zohrievat, pricom dosiahne teplotu, ktora sa dalej nemeni, je ale dana konstrukciou spajkovacky a ma jednu, nemennu hodnotu, uvedenu na obale. je to najlacnejsi typ spajkovacky a zaciatocnikom ju radsej neodporucam. skuseny bastler ma spravidla jedno velke pero na tie najhrubsie spoje, ktore vyzaduju velky vykon
3. mikropajkovacka. je to pero maleho az stredneho vykonu, ktore ma v hrote ulozene cidlo a je napajane nie priamo zo siete, ale riadiacou jednotkou, ktora umoznuje nastavit presnu teplotu hrotu a eventualne prikon. postup pri pajkovani je rovnaky ako pri pouziti pera
4. pajkovacia stanica. draha profi verzia mikropajkovacky doplnena o malu vzduchovu pumpu, ktora umoznuje odsavanie cinu pri odspajkovavai suciastok, prefukovanie dier a pouzitie pneumatickej pinzety; pajkovacie pero ma mnozstvo nastavcov, ktore umoznuju spajkovat a odspajkovat integrovane obvody v plochych puzdrach atd. tento typ sa vacsiny z vas v podstate netyka.

ja by som pridal zdroje na YouTube kde su krasne ukazky roznych technik spajkovania, ci uz plosakov alebo kablov

http://www.youtube.com/results?search_q ... arch_type=

teraz nineco o postupe pri spajkovani, na zaciatok by som sa obmedzil na spajkovanie kablov, cize budem hovorit o vytvoreni spoja medzi vodicom a konektorom pri pouziti roznych spajkovaciek:
1. trafospajkovacka: kabel sa musi najskor odizolovat a pocinovat. izolacie ho zbavime pomocou odizolovacich kliesti, noza, ziletky alebo zubov (ja najradsej to posledne, hehe). ak spajkujeme lanko (vacsinou), skrutime ko v prstoch, aby ziskalo kompaktnejsiu formu a nepokusalo sa v priebehu spajkovania rozstrapkat. potom prilozime hrot spajkovacky ku kusu kolofonie a kratko zapneme, tak aby hrot vnikol do kolofonie ale nezacal ju prepalovat. cielom je nabrat na hrot male mnozstvo kolofonie. potom vypnuty hrot s kolofoniou prilozime k ocistenemu koncu lanka, a kratko zapneme, aby kolofonia stiekla z hrotu a rovnomerne vsiakla do lanka. nesmie sa zacat rozkladat! potom prilozie hrot ku trubickovemu cinu a kratkym zapnutim docielime, aby sa kusok cinu roztavil a ostal v slucke na konci hrotu. v tom okamziku vypneme. prilozime ku kolofoniou napustenemu kablu, zapneme, a ohrievame kabel dovtedy, kym cin nestecie z hrotu na kabel, a rovnomerne nezatecie do medzier medzi drotikmi lanka. hrubsie lanko treba ohrievat zo vsetkych stran alebo pocinovat na viac krat. spravne pocinovanie je leskle a hladke, kolofonia by nemala byt uskvarena docierna. celkom analogicky pocinujeme aj kontakt na konektore. ked su oba diely kvalitne pocinovane, staci nabrat na hrot MINIMUM cinu, prilozit diely k sebe (je idealne mat konektor pripevneny v tretej ruke, alebo aspon kusom zuvacky k stolu) a prehriat naraz oba diely tak, aby cin rovnomerne stiekol do skary medzi lankom a kontaktom konektoru. po vychladeni podavame
2. pero/mikropajka: zohrejeme pero na prevadzkovu teplotu. je dobre sa NEPONAHLAT, podchladeny hrot = studeny spoj. kludne pockajte pol hodiny. pri spajkovani perom je najpodstatnejsi rozdiel orpti trafopajke, ze na hrot sa neda skoro nic nabrat. treba pouzivat jemnu trubickovu spajku a prikladat jej koniec priamo na miesto spoja. to v praxi znamena drzat v ruke dalsi predmet, preto v tomto pripade je NEVYHNUTNE pajkovany predmet pevne pripevnit k pracovnemu stolu. pocinovanie prebehne podobne ako pri trafopajke, hrotom sa nahreje predmet a v spravnom momente sa prilozi k predmetu trubickova spajka, z ktorej sa necha odtiect potrebne mnozstvo na predmet. v tomto pripade je lepsie pocinovat aj konektor aj kabel trocha bohatsie, potom staci diely len prilozit k sebe, dobre prehriat hrotom a cin z dielov sam zatecie medzi diely a vytvori spoj. pri pouziti mikropajkovacky s regulovanou teplotou fakticky nemozno nic pokazit a diely mozete ohrievat skoro donekonecna, pozor ale na tavenie izolacie kabla a plastovych casti konektoru

nieco o spajkach: ide o zliatiny cinu s dalsimi kovmi v takych pomeroch, aby sa ziskali zliatiny s mimoriadne nizkou teplotou topenia. nerad by som tu riesil fyziku tuhej fazy ani uchylne nariadenie ROHS, ale poviem natvrdo, NAJLEPSIA cenovo dostupna spajka obsahuje 63% cinu a 37% olova. tato zmes predstavuje na fazovom diagrame Sn-Pb tzv. eutekticky bod, ktory ma jednu dolezitu vlastnost: pri ochladeni nema ani jeden z kovov tendenciu prednostne krystalizovat z taveniny. chladnutim takejto spajky vznika mikrokrystalicka tuha faza, ktora ma mimoriadne dobre vodivostne a mechanicke vlastnosti. bohuzial tato spajka sa v europe nesmie pouzivat v komercnych vyrobkoch a preto zrejme zanedlho zmizne aj z maloobchodnych predajni. kupte si kazdy kilo.
dobre riesenie, ale za podstatne viac penazi su spajky SnCuAg. koli vyssej teplote topenia sa s nimi tazsie spajkuju plosaky, ale na kable su mimoriadne vhodne. plati, ze cim viac striebra (Ag), tym lepsie.
mimoriadna sracka je spajka 60SnPb a menej, cim viac olova, tym ma spajka menej vhodne vodivostne parametre a lepsie mechanicke, podobne typy su vhodne na masivnejsie spoje, ako zatavovanie tieniacich krytov a podobne.
osobne neviem, co si mam mysliet o spajkach s primesou Bi, taku som osobne este nikdy neskusal.

nieco o tavivach: ide o pomocne latky pri spajkovani, ktore maju dve funkcie: naleptavaju a cistia spajkovany povrch, a brania oxidacii spajky. oxidaciou spajky aj povrchu pri vysokej teplote vznikaju oxidy kovov, ktore maju vlastnosti nevodicov, alebo polovodicov a tym v spoji vznikaju zony s vysokym odporom a nepredvidatelnymi vlastnostami. najklasickejsim tavivom je kolofonia. ide o organicku zivicu z exotickych stromov s vysokym podielom viacsytnych organickych kyselin prevazne zo skupiny terpenov. tieto kyseliny su v tuhej faze prakticky inertne, ale po roztaveni sa chovaju ako kazda ina kyselina a naleptavaju pajkovany povrch a rozpustaju oxidy za vzniku kovovych soli. tieto kyseliny tiez obsahuju podstatne mnozstvo hydroxyskupin a dvojitych vazieb, ktore sa lahko oxiduju, cize zjednodusene povedane brania oxidacii spajky tym, ze oxiduju skor, a spotrebuju vsetok kyslik, takzse spajku uz nema co oxidovat. fajnovejsie taviva ako kolofonia su cista kyselina abietova (ktora je ale beznou sucastou kolofonie) a palmovy olej. a na zaver DRSNE riesenia, ktore funguju na spinave, poniklovane a podobne utrapene povrchy, na ktore sa ani s pouzitim kolofonie nedari spajku nalepit:
1. kyselina chlorovodikova, aka solna, koncentrovanu, ktoru kupite v drogerii prosim zriedit asi 1:3, inak sa zadusite. DOLEZITE: pri pouziti HCl sa spoj MUSI oplachnut vodou a vysusit, zanechava silne kysle zvysky ktore koroduju vsetko naokolo. NEPOUZIVAT na plosne spoje
2. chlorid amonny aka salmiak, v podstate pohodlnejsia obdoba HCl, trocha menej agresivna. takisto s OPLACHOM. kupite v elektropredajni.
3. ACYLPYRIN. nesrandujem, kyselina acetylsalicylova je drasticky a velmi ucinny matros, odporucam obzvlast na niklovane konektory cinskeho povodu. pri praci NEDYCHAT vypary, su sice neskodne ale fantasticky drazdive. pracuej sa stym ako s kolofoniou, normalne zatavite hrotom do tabletky. spoj nie je nutne oplachovat, ale ja to aj tak robim. lepsie je v tomto pripade ale pouzit lieh (denaturovany, lekarensky atd)

Uzasny, pokracujte!

mne uz dosla fantazia, tych trikov bude viac, ale teraz ma uz nic nenapada... lepsie bude asi reagovat na dalsie prispevky, pripadne na otazky

pri pajeni konektoru je dobre ho zastrcit do protikusu, je to rada nad zlato!.. vetsina dnesnich vyrobcu pouziva jako izolant obycejny plast s nizkou teplotou taveni coz zpusobuje pri delsim pajeni, nebo kdyz potrbujete pajenou plochu poradne nahrat aby byl spoj kvalitni, deformaci konektoru.. protikus vam pomuze drzet konektory ve spravne poloze a castecne odvadi teplo z citlivych mist.. protikus doporucuji mit volnej, nikde nezapojenej aby treba pri pajeni trafopajnou nedoslo k poskozeni elektorniky.. a nejlepsi tavidlo je stejne kalafuna klasicka

snad este, ako sa spajkovat clovek nauci: spajkovanim
zozente si spajkovacku, kotucik spajky, kolofoniu, pozhanajte dake zbytky kablov a dajte si v nedelu poobede hodinku, a skusajte proste len tak zletovat dva kusy drotu k sebe... rychlo tomu pridete na klb. opakujem ciel je dobre zateceny, hladky a leskly spoj, ktory ma povrch zhruba taky isty ako ta trubickova spajka, ktoru pouzivate. ak potrebujete zacat nakupom spajkovacky, vsetkym obcasnym spajkovacom, ktori sa budu prevazne zapodievat kablami, odporucam skor trafospajkovacku, cena je dakde medzi 400 az 1000, BACHA, kupte si typ, ktory umoznuje pouzit na hrot lubovolny drot, nie len specializovane hroty, tym sa prevadzka jednak dost predrazi, jednak vam v najlepsom prehori hrot, druhy nemate a ste v riti. do dobreho typu sa odstrihne 10cm normalneho 1.5mm drotu, olupe z neho izolacia, upevni a pokracujeme. este k cisteniu hrotu: ten musi byt vzdy cisty, inak nan nechyta spajka. jemne cistenie sa robi tak, ze sa nan niekolko krat po sebe naberie kolofonia a potom rychlo utrie do bavlnenej handricky alebo originalnej cistiacej hubky (ak je). bacha na popalene prsty. hrube cistenie urobite normalnym oskrabanim vsetkych sraciek nozikom alebo smirglovym papierom tak aby sa pekne medeno alebo cinovo leskol a znova sa nan prichytavala spajka

co nacrtol loudspeaker je dolezite: trafopajka pri zapinani a vypinani siri okolo seba vysokonapatove pulzy, ktore mozu zlikvidovat napriklad nechranene fet tranzistory a obecne cmos integrace. existuje sice pofiderny sposob ako uzemnit hrot, ale jednoduchsie je proste spajkovacku zapnut a az potom prilozit, ak prave spajkujete nieco podobne. za 15 rokov sa mi nestalo ani raz ze by som spajkovanim trafopajkou zlikvidoval fet tranzistor

ja zasadne vsechny integrovane obvody rvu do patic, ne jen cmos! neni nic otravnejsiho nez io prepajovat.. dale pri pajeni tranzistoru nebo tyristoru ktere maji kovovy obal tak na ne pri pajeni davam klasickou sirokou damskou vlasovou sponku (bez povrchove barvy), o5 slouzi jako dobry odvod prebytecneho tepla, cim mam jistotu ze sem soucastku neodpalil..

Ja som sa naletoval teda konektorov dost .. A prezradim primitivnu fintu .. Ako tretiu ruku som vzdy pouzival kombinacky na ktore je na konci dana gumicka .. ta stlaca celuste k sebe .. gumicka barsjaka klasicka , ktora sa doma povaluje vsade .. otvorim klieste , medzi celuste vlozim konektor (jack, 5kolik , hocico) .. celuste konektor uchopia .. este si ho natocim tak , aby konkretny pliesok ktory idem letovat bol hore .. polozim na stole .. kombinacky su rozovrete a pekne lezia na stole .. konektor v celustiach .. nehybe sa ..

loudspeaker píše:ja zasadne vsechny integrovane obvody rvu do patic, ne jen cmos! neni nic otravnejsiho nez io prepajovat.. dale pri pajeni tranzistoru nebo tyristoru ktere maji kovovy obal tak na ne pri pajeni davam klasickou sirokou damskou vlasovou sponku (bez povrchove barvy), o5 slouzi jako dobry odvod prebytecneho tepla, cim mam jistotu ze sem soucastku neodpalil..

io v paticiach naopak nemam rad, ledaze ide o zlateny precizny tip... casom vznikaju na patici prechodove odpory. plati samozrejme len pre audiochipy, digital ma prechodove odpory na salame.
co sa tyka odpalenia tranzistora teplom pri spajkovani, je to velmi nepravdepodobny scenar. raz som skusal umyzelne usmazit bc557 (maly tranzistor v plastovom puzdre a aj po 2min ohrievani vsetkych noh pistolkou (trafopajkou), co sposobilo solidne nabobtnanie puzdra, stale fungoval :)
nieco ine je ked sa tranzistor prehreje zapojeny, vtedy prehriatie sposobi prudke zvysenie vodivosti a privelky prud sposobi prieraz polovodicoveho prechodu. ale su samozrejme suciastky velmi citlive na spajkovacie teplo, ako hrotove diody, perlickove termistory, atd

Pytkin píše:Ja som sa naletoval teda konektorov dost .. A prezradim primitivnu fintu .. Ako tretiu ruku som vzdy pouzival kombinacky na ktore je na konci dana gumicka .. ta stlaca celuste k sebe .. gumicka barsjaka klasicka , ktora sa doma povaluje vsade .. otvorim klieste , medzi celuste vlozim konektor (jack, 5kolik , hocico) .. celuste konektor uchopia .. este si ho natocim tak , aby konkretny pliesok ktory idem letovat bol hore .. polozim na stole .. kombinacky su rozovrete a pekne lezia na stole .. konektor v celustiach .. nehybe sa ..

ano :)
tiez sa da pouzit kolik na pradlo (stipec) alebo fotopinzeta, prilepeny alebo prisraubovany na nejaku dosticku, samozrejme maly zverak je tiez super, alebo francuzsky kluc. staci sa zamysliet

Kdysi jsem si udělal takový kufřík "poslední" pomoci.
Krom jiného je tak i tato "pohotovostní pájecí souprava"