> ak pre niekoho janko vyprchal = jeho vlastny mozog vyprchal.
> ps: ivanB - to sa tak pise na hlavnych spravach, aeronete, u gottliebovcov a podobne. u hoaxerov a rusofilov.
nuz nazory a postoje vymletych rusofilnych konspiratorov su vzdy vopred jasne a dane, neprekvapia ... exemplarny pripad preco Smatanov zoznam je dolezity a ake velke zlo pachaju tieto stranky ...
Debata o politice - vazne aj nevazne
Re: Debata o politice - vazne aj nevazne
kto do Teba nazorom, ty don urazkou - Za slusne Slovensko ! ale nie, nie sme ovce, nazor mame vsetci vlastny, vsak.
Re: Debata o politice - vazne aj nevazne
O chirurgovi:
TIMOTHY SNYDER
PIATOK 27. JÚLA 2018 14:40
Jedenásty stalinský úder fašistickej ochlpenej oblude
Vodca Nočných vlkov hlása, že Kyjev nie je ukrajinský, že Ukrajina je nepriateľ, hoci Ukrajinci trpeli počas druhej svetovej vojny viac než Rusi, že Majdan nebol občianskym protestom, ale démonickým bastardom.
Rusi, ktorí v lete 2014 sledovali televíziu, sa nič nedozvedeli o ruskom delostrelectve ďalej chŕliacom strely na ukrajinské pozície, ani o ruských inváznych silách sústreďujúcich sa na hranici s Ukrajinou. Rovnako ako v prípade Krymu vo februári sa tvárou Ruska vo vojne počas letného ťaženia mal stať motocyklový gang.
9. augusta 2014 Noční vlci zorganizovali motocyklovú exhibíciu v Sevastopole, ukrajinskom meste so zvláštnym štatútom, ktoré Rusko anektovalo spolu s Krymským polostrovom. Televízna stanica RT ju pre európskych a amerických divákov uviedla pod názvom „Grandiózny motorkársky zraz Nočných vlkov“. Výkony motorkárov boli v skutočnosti priemernej kvality a o ne ani nešlo. Najdôležitejší bol dlhý naživo vysielaný úvod, ktorý priniesol fašistické témy na obrazovky miliónov Rusov.
Sevastopolská „motorkárska show“ sa začala v obrovskej potemnelej hale. Lúč reflektora náhle nasvietil Aleksandra Zaldostanova, vodcu Nočných vlkov, ktorého vysokozdvižný vozík vynášal na úroveň strešnej konštrukcie. So šatkou na hlave, v koženej veste na tesne padnúcom čiernom oblečení začal s patetickým prednesom: „Moja vlasť zasadila desať stalinských úderov fašistickej ochlpenej oblude. Ešte sa nestihla usadiť hlina na hroboch tridsiatich miliónov hrdinov, ešte nedotlel popol spálených dedín, a Stalin vydal rozkaz vysadiť sady. A popri kvitnúcich sadoch sme obnovili zničené mestá a mysleli sme si, že ich kvet nikdy neuvädne.“ Zaldostanov deklamoval niekoľko mesiacov starý manifest Aleksandra Prochanova „Náš nový Deň víťazstva“.
Prochanov v texte rehabilituje stalinizmus – spája ho s víťazstvom v druhej svetovej vojne – a ospravedlňuje ruský vpád na Ukrajinu tvrdením, že v ňom šlo o to isté, o čo v prípade obrany Sovietskeho zväzu pred nacistickým Nemeckom. Ukrajina sa zo sovietskej republiky, ktorú Nemecko prepadlo, z hlavného cieľa Hitlerových koloniálnych plánov, z hlavného bojiska druhej svetovej vojny, z krajiny, ktorá pri nemeckom vpáde stratila tri milióny vojakov a ďalšie tri milióny civilov, náhle zmenila na vtedajšieho nepriateľa Ruska.
Prochanov vojnu medzi ruskou nevinnosťou a západným úpadkom opísal zjavne sexuálnymi pojmami, rojčil o kvetene, flóre bez deflorácie. Práve na tomto mieste Zaldostanovho prejavu svetelná rampa vrhla lúč na tehotné panny šírej Rusi: skupinu žien, niektoré s vankúšmi pod šatami vytvárajúcimi obliny požehnaného stavu, iné tlačiace prázdne kočíky.
Prochanov kládol vinu za problémy Ruska cudzincom, ktorí do jeho záležitostí zasahovali – ako to nazval – „v hrôzostrašných deväťdesiatych rokoch“. Jeho text Rusov nabádal, aby ignorovali fakty okolitého sveta a miesto toho upadli do tranzu tvárou v tvár „ikone červeného kvetu“. Myslel tým, že sovietske víťazstvo v druhej svetovej vojne Rusov navždy obdarilo nevinnosťou, nech by sa dopustili čohokoľvek zlého. Rusi zaujatí likvidáciou Ukrajiny sa majú klaňať kvitnúcej rastline a pohrúžiť sa do preduchovnelej modlitby. „A na tejto ikone sa opäť začal otvárať šarlátový kvet, nádherný šarlátový púčik. Vťahovali sme do nosa jeho vôňu, napájali sme sa jeho opojnými šťavami.“
Vyvrcholenie predstavoval vpád na Krym. „Ako odmenu za našu trpezlivosť a stoickosť, našu prácu a vieru, nám Boh zoslal Krym. Ruskí ľudia kedysi rozdelení nepriateľmi sa opäť stretli vo víťaznom zjednocujúcom objatí.“
Prochanov (ktorému hlas prepožičal biker Zaldostanov recitujúci pred niekoľkodesaťtisícovým živým a niekoľkomiliónovým televíznym obecenstvom) potom skonkretizoval vlastnú fóbiu z penetrácie. V úlohe nepriateľa ruskej idylky vystupoval obrovský čierny penis patriaci Satanovi. (Prezidentom Spojených štátov bol v tom čase Barack Obama.) Prochanov ani chvíľu nepochyboval o pravdivosti mýtu, že Kyjev sa v minulosti stal miestom nepoškvrneného počatia a zrodu Ruska, a predstavoval si jeho katedrálu ako najposvätnejšie ruské miesto. A vzápätí sa nechal uniesť fantáziou o diabolskom orgazme: „čierne semeno fašizmu zalialo Kyjev, matku všetkých ruských miest. V zlatej apside chrámu svätej Sofie, medzi ostatnými chrámami a svätyňami, počalo znetvorené embryo s ochlpenou tvárou a čiernymi rohami, aké nosí diabol na nástenných maľbách“.
Vo svete Prochanovovej obrazotvornosti teda fašizmus nebol ideológiou ani estetikou. Ak by fašizmus vyjadroval niektorý z týchto pojmov, jeho dokonalým stelesnením by bola exhibícia muža v čiernej koži vysielajúceho do sveta posolstvo, že ruskému národu niet čo vyčítať a vojna je nevyhnutná.
Fašizmus predstavoval pre schizofašistov materiál z lascívneho vonkajšieho sveta, ktorý ohrozoval panenský ruský organizmus: „Ako dekadentné cesto vykypel z kyjevského hrnca a rozprestrel sa nad celú Ukrajinu.“ Najväčšiu vinu za túto nevídanú agresiu niesli Barack Obama a Angela Merkelová, „ktorí smrdia po spálenom mäse“. Toto posledné Prochanovovo gesto predstavovalo očakávané záverečné crescendo schizofašistickej prózy.
Fašistický text z pera antisemitu ospravedlňujúci agresívnu vojnu využíva symboly holokaustu – v tomto prípade pece Osvienčimu –, aby zvalil vinu na iných. Táto paródia bola úmyselná: Prochanovov odkaz na „čierne semeno“ mal sprofanovať „Fúgu smrti“ Paula Celana, zaslúžene najslávnejšiu báseň venovanú holokaustu.
Každý jeden riadok Prochanovovho manifestu – Zaldostanov ho prednášal v okamihu, keď na ukrajinskej pôde vybuchovali ruské delostrelecké granáty a ruskí vojaci odovzdávali mobilné telefóny a kontrolovali si zbrane pred tým, ako prekročili rusko-ukrajinskú hranicu – odmietal či negoval ukrajinskú spoločnosť a ukrajinské dejiny. Kyjev nebol ukrajinský, hoci bol hlavným mestom Ukrajiny; Ukrajina bola nepriateľom, hoci Ukrajinci trpeli počas druhej svetovej vojny viac než Rusi; Majdan nebol občianskym protestom, ale démonickým bastardom, plodom panenského Ruska znásilneného čiernym Satanom. Drastické obrazy mali zatieniť prozaickú realitu ľudí, ktorí žiadali budúcnosť založenú na vláde zákona.
Politický úvod k „motorkárskej šou“ pokračoval ad libidum: „Nový zápas s fašizmom je neodvratný,“ vážne vyhlásil Zaldostanov. „Jedenásty stalinský úder je neodvratný.“ Z reproduktorov sa potom rozľahli nahrávky hlasov Obamu, Merkelovej a – Hitlera. Na scéne pod plachtovinou sa čosi začalo dvíhať zjavne povzbudené hlasmi: cesto prekypujúce z hrnca. Spod plachty sa vynorili čierne postavy, ktoré sa pustili do tanca v tvare napodobujúcom hákový kríž. Potom sa nad scénou objavili obrovské mechanické ruky, prst zvieral kruh s orlom: Američan manipulujúci bábkami. Čierne postavy sa zmenili na ukrajinských demonštrantov, ktorí zaútočili na bezbrannú poriadkovú políciu. Zaldostanov odsúdil „večných lokajov Európy, jej duchovných otrokov“. Vodcu čiernych protestujúcich zlynčovali.
To všetko dalo skatujúcej ruskej skupine Trinadsatoje Sozvezdije dosť času, aby sa pripravila na predvedenie svojho nacionalistického hitu „Prečo Ukrajinci vraždia iných Ukrajincov?“ Text si kladie otázku, prečo Rus zapredali Európe: zvláštna otázka, keďže Rus bola stredovekou európskou ríšou. Ako ukázala kapela Trinadsatoje Sozvezdije, aj populárna kultúra dokáže evokovať politiku večnosti: Rusko bolo Rusou, dejiny sa nikdy nekonali, invázia je sebaobrana. V jej odhodlanom, hoci umelecky neveľmi vydarenom podaní by sa Ukrajinci v súčasnosti nemohli sami rozhodnúť pre Európu, pretože Ukrajina bola Rus a Rus bola Ruskom. Ukrajincov musel niekto zmanipulovať: „Kto ti dnes klamal, Ukrajina?“ Na tento podnet sa na scéne vynorili dve obrnené vozidlá s ukrajinským označením a imitovali pálenie ľudí zaživa. Hrdinskí ruskí dobrovoľníci vypálili zo samopalov na vozidlá tisícky striel, pričom sa spúšťali na lanách spod strešnej konštrukcie. Po jednoznačnom víťazstve sa zmocnili vozidiel a mávali vlajkami „Doneckej ľudovej republiky“.
Slova sa ujal opäť Zaldostanov. Existenciu Ukrajiny spojil s nemeckým vpádom do Sovietskeho zväzu – požiadal totiž vojakov Červenej armády „spiacich v bratských mohylách, ktorí ako odpoveď na volanie vlasti pokryli Rus vlastnými srdcami“ o odpustenie. Vôbec neprekážalo, že výrazná väčšina vojakov Červenej armády boli Ukrajinci.
Rusko si nárokovalo monopol na martýrstvo. Ak si ho malo zachovať, muselo rozpútať vojnu proti národu nesúcemu podstatne väčšiu nošu historického utrpenia (Ukrajinci) a zároveň zneužiť spomienku na ľud, ktorý mohol vykázať ešte početnejší zoznam obetí (židia). Ako medzičasom vysvetľovali raperi zo skupiny Opasnyje v piesni „Donbas“, Ukrajinci potrebovali „bratskú pomoc“ od staršieho brata Ruska. Termínom „bratská pomoc“ Brežnev opísal vojenské zásahy, ktorých zmyslom bolo udržať pri živote komunistické režimy v cudzích štátoch.
Keď pieseň doznela, Zaldostanov vyzval Rusko na dobytie ešte väčšej časti ukrajinského územia. Motocyklová exhíbicia sa konečne mohla začať. Tak ako predtým ska a rap, aj triky boli neveľmi originálnou napodobeninou amerických umeleckých foriem. „Motocyklová šou“ bola výnimočná len rehabilitáciou dávno zdiskreditovanej európskej umeleckej formy: nacistického Gesamtkunstwerk, súhrnného umeleckého diela určeného na to, aby svet nahradilo svetonázorom a dejiny večnosťou.
Úryvok z knihy The Road to Unfreedom, ktorá pod názvom Cesta do neslobody: Rusko, Európa, Amerika vychádza v slovenčine v septembri. Preložil Igor Slobodník
TIMOTHY SNYDER
PIATOK 27. JÚLA 2018 14:40
Jedenásty stalinský úder fašistickej ochlpenej oblude
Vodca Nočných vlkov hlása, že Kyjev nie je ukrajinský, že Ukrajina je nepriateľ, hoci Ukrajinci trpeli počas druhej svetovej vojny viac než Rusi, že Majdan nebol občianskym protestom, ale démonickým bastardom.
Rusi, ktorí v lete 2014 sledovali televíziu, sa nič nedozvedeli o ruskom delostrelectve ďalej chŕliacom strely na ukrajinské pozície, ani o ruských inváznych silách sústreďujúcich sa na hranici s Ukrajinou. Rovnako ako v prípade Krymu vo februári sa tvárou Ruska vo vojne počas letného ťaženia mal stať motocyklový gang.
9. augusta 2014 Noční vlci zorganizovali motocyklovú exhibíciu v Sevastopole, ukrajinskom meste so zvláštnym štatútom, ktoré Rusko anektovalo spolu s Krymským polostrovom. Televízna stanica RT ju pre európskych a amerických divákov uviedla pod názvom „Grandiózny motorkársky zraz Nočných vlkov“. Výkony motorkárov boli v skutočnosti priemernej kvality a o ne ani nešlo. Najdôležitejší bol dlhý naživo vysielaný úvod, ktorý priniesol fašistické témy na obrazovky miliónov Rusov.
Sevastopolská „motorkárska show“ sa začala v obrovskej potemnelej hale. Lúč reflektora náhle nasvietil Aleksandra Zaldostanova, vodcu Nočných vlkov, ktorého vysokozdvižný vozík vynášal na úroveň strešnej konštrukcie. So šatkou na hlave, v koženej veste na tesne padnúcom čiernom oblečení začal s patetickým prednesom: „Moja vlasť zasadila desať stalinských úderov fašistickej ochlpenej oblude. Ešte sa nestihla usadiť hlina na hroboch tridsiatich miliónov hrdinov, ešte nedotlel popol spálených dedín, a Stalin vydal rozkaz vysadiť sady. A popri kvitnúcich sadoch sme obnovili zničené mestá a mysleli sme si, že ich kvet nikdy neuvädne.“ Zaldostanov deklamoval niekoľko mesiacov starý manifest Aleksandra Prochanova „Náš nový Deň víťazstva“.
Prochanov v texte rehabilituje stalinizmus – spája ho s víťazstvom v druhej svetovej vojne – a ospravedlňuje ruský vpád na Ukrajinu tvrdením, že v ňom šlo o to isté, o čo v prípade obrany Sovietskeho zväzu pred nacistickým Nemeckom. Ukrajina sa zo sovietskej republiky, ktorú Nemecko prepadlo, z hlavného cieľa Hitlerových koloniálnych plánov, z hlavného bojiska druhej svetovej vojny, z krajiny, ktorá pri nemeckom vpáde stratila tri milióny vojakov a ďalšie tri milióny civilov, náhle zmenila na vtedajšieho nepriateľa Ruska.
Prochanov vojnu medzi ruskou nevinnosťou a západným úpadkom opísal zjavne sexuálnymi pojmami, rojčil o kvetene, flóre bez deflorácie. Práve na tomto mieste Zaldostanovho prejavu svetelná rampa vrhla lúč na tehotné panny šírej Rusi: skupinu žien, niektoré s vankúšmi pod šatami vytvárajúcimi obliny požehnaného stavu, iné tlačiace prázdne kočíky.
Prochanov kládol vinu za problémy Ruska cudzincom, ktorí do jeho záležitostí zasahovali – ako to nazval – „v hrôzostrašných deväťdesiatych rokoch“. Jeho text Rusov nabádal, aby ignorovali fakty okolitého sveta a miesto toho upadli do tranzu tvárou v tvár „ikone červeného kvetu“. Myslel tým, že sovietske víťazstvo v druhej svetovej vojne Rusov navždy obdarilo nevinnosťou, nech by sa dopustili čohokoľvek zlého. Rusi zaujatí likvidáciou Ukrajiny sa majú klaňať kvitnúcej rastline a pohrúžiť sa do preduchovnelej modlitby. „A na tejto ikone sa opäť začal otvárať šarlátový kvet, nádherný šarlátový púčik. Vťahovali sme do nosa jeho vôňu, napájali sme sa jeho opojnými šťavami.“
Vyvrcholenie predstavoval vpád na Krym. „Ako odmenu za našu trpezlivosť a stoickosť, našu prácu a vieru, nám Boh zoslal Krym. Ruskí ľudia kedysi rozdelení nepriateľmi sa opäť stretli vo víťaznom zjednocujúcom objatí.“
Prochanov (ktorému hlas prepožičal biker Zaldostanov recitujúci pred niekoľkodesaťtisícovým živým a niekoľkomiliónovým televíznym obecenstvom) potom skonkretizoval vlastnú fóbiu z penetrácie. V úlohe nepriateľa ruskej idylky vystupoval obrovský čierny penis patriaci Satanovi. (Prezidentom Spojených štátov bol v tom čase Barack Obama.) Prochanov ani chvíľu nepochyboval o pravdivosti mýtu, že Kyjev sa v minulosti stal miestom nepoškvrneného počatia a zrodu Ruska, a predstavoval si jeho katedrálu ako najposvätnejšie ruské miesto. A vzápätí sa nechal uniesť fantáziou o diabolskom orgazme: „čierne semeno fašizmu zalialo Kyjev, matku všetkých ruských miest. V zlatej apside chrámu svätej Sofie, medzi ostatnými chrámami a svätyňami, počalo znetvorené embryo s ochlpenou tvárou a čiernymi rohami, aké nosí diabol na nástenných maľbách“.
Vo svete Prochanovovej obrazotvornosti teda fašizmus nebol ideológiou ani estetikou. Ak by fašizmus vyjadroval niektorý z týchto pojmov, jeho dokonalým stelesnením by bola exhibícia muža v čiernej koži vysielajúceho do sveta posolstvo, že ruskému národu niet čo vyčítať a vojna je nevyhnutná.
Fašizmus predstavoval pre schizofašistov materiál z lascívneho vonkajšieho sveta, ktorý ohrozoval panenský ruský organizmus: „Ako dekadentné cesto vykypel z kyjevského hrnca a rozprestrel sa nad celú Ukrajinu.“ Najväčšiu vinu za túto nevídanú agresiu niesli Barack Obama a Angela Merkelová, „ktorí smrdia po spálenom mäse“. Toto posledné Prochanovovo gesto predstavovalo očakávané záverečné crescendo schizofašistickej prózy.
Fašistický text z pera antisemitu ospravedlňujúci agresívnu vojnu využíva symboly holokaustu – v tomto prípade pece Osvienčimu –, aby zvalil vinu na iných. Táto paródia bola úmyselná: Prochanovov odkaz na „čierne semeno“ mal sprofanovať „Fúgu smrti“ Paula Celana, zaslúžene najslávnejšiu báseň venovanú holokaustu.
Každý jeden riadok Prochanovovho manifestu – Zaldostanov ho prednášal v okamihu, keď na ukrajinskej pôde vybuchovali ruské delostrelecké granáty a ruskí vojaci odovzdávali mobilné telefóny a kontrolovali si zbrane pred tým, ako prekročili rusko-ukrajinskú hranicu – odmietal či negoval ukrajinskú spoločnosť a ukrajinské dejiny. Kyjev nebol ukrajinský, hoci bol hlavným mestom Ukrajiny; Ukrajina bola nepriateľom, hoci Ukrajinci trpeli počas druhej svetovej vojny viac než Rusi; Majdan nebol občianskym protestom, ale démonickým bastardom, plodom panenského Ruska znásilneného čiernym Satanom. Drastické obrazy mali zatieniť prozaickú realitu ľudí, ktorí žiadali budúcnosť založenú na vláde zákona.
Politický úvod k „motorkárskej šou“ pokračoval ad libidum: „Nový zápas s fašizmom je neodvratný,“ vážne vyhlásil Zaldostanov. „Jedenásty stalinský úder je neodvratný.“ Z reproduktorov sa potom rozľahli nahrávky hlasov Obamu, Merkelovej a – Hitlera. Na scéne pod plachtovinou sa čosi začalo dvíhať zjavne povzbudené hlasmi: cesto prekypujúce z hrnca. Spod plachty sa vynorili čierne postavy, ktoré sa pustili do tanca v tvare napodobujúcom hákový kríž. Potom sa nad scénou objavili obrovské mechanické ruky, prst zvieral kruh s orlom: Američan manipulujúci bábkami. Čierne postavy sa zmenili na ukrajinských demonštrantov, ktorí zaútočili na bezbrannú poriadkovú políciu. Zaldostanov odsúdil „večných lokajov Európy, jej duchovných otrokov“. Vodcu čiernych protestujúcich zlynčovali.
To všetko dalo skatujúcej ruskej skupine Trinadsatoje Sozvezdije dosť času, aby sa pripravila na predvedenie svojho nacionalistického hitu „Prečo Ukrajinci vraždia iných Ukrajincov?“ Text si kladie otázku, prečo Rus zapredali Európe: zvláštna otázka, keďže Rus bola stredovekou európskou ríšou. Ako ukázala kapela Trinadsatoje Sozvezdije, aj populárna kultúra dokáže evokovať politiku večnosti: Rusko bolo Rusou, dejiny sa nikdy nekonali, invázia je sebaobrana. V jej odhodlanom, hoci umelecky neveľmi vydarenom podaní by sa Ukrajinci v súčasnosti nemohli sami rozhodnúť pre Európu, pretože Ukrajina bola Rus a Rus bola Ruskom. Ukrajincov musel niekto zmanipulovať: „Kto ti dnes klamal, Ukrajina?“ Na tento podnet sa na scéne vynorili dve obrnené vozidlá s ukrajinským označením a imitovali pálenie ľudí zaživa. Hrdinskí ruskí dobrovoľníci vypálili zo samopalov na vozidlá tisícky striel, pričom sa spúšťali na lanách spod strešnej konštrukcie. Po jednoznačnom víťazstve sa zmocnili vozidiel a mávali vlajkami „Doneckej ľudovej republiky“.
Slova sa ujal opäť Zaldostanov. Existenciu Ukrajiny spojil s nemeckým vpádom do Sovietskeho zväzu – požiadal totiž vojakov Červenej armády „spiacich v bratských mohylách, ktorí ako odpoveď na volanie vlasti pokryli Rus vlastnými srdcami“ o odpustenie. Vôbec neprekážalo, že výrazná väčšina vojakov Červenej armády boli Ukrajinci.
Rusko si nárokovalo monopol na martýrstvo. Ak si ho malo zachovať, muselo rozpútať vojnu proti národu nesúcemu podstatne väčšiu nošu historického utrpenia (Ukrajinci) a zároveň zneužiť spomienku na ľud, ktorý mohol vykázať ešte početnejší zoznam obetí (židia). Ako medzičasom vysvetľovali raperi zo skupiny Opasnyje v piesni „Donbas“, Ukrajinci potrebovali „bratskú pomoc“ od staršieho brata Ruska. Termínom „bratská pomoc“ Brežnev opísal vojenské zásahy, ktorých zmyslom bolo udržať pri živote komunistické režimy v cudzích štátoch.
Keď pieseň doznela, Zaldostanov vyzval Rusko na dobytie ešte väčšej časti ukrajinského územia. Motocyklová exhíbicia sa konečne mohla začať. Tak ako predtým ska a rap, aj triky boli neveľmi originálnou napodobeninou amerických umeleckých foriem. „Motocyklová šou“ bola výnimočná len rehabilitáciou dávno zdiskreditovanej európskej umeleckej formy: nacistického Gesamtkunstwerk, súhrnného umeleckého diela určeného na to, aby svet nahradilo svetonázorom a dejiny večnosťou.
Úryvok z knihy The Road to Unfreedom, ktorá pod názvom Cesta do neslobody: Rusko, Európa, Amerika vychádza v slovenčine v septembri. Preložil Igor Slobodník
Re: Debata o politice - vazne aj nevazne
dobra praca - smatana.
https://dennikn.sk/blog/1191160/na-zakl ... t/?ref=box
https://dennikn.sk/blog/1191160/na-zakl ... t/?ref=box
Re: Debata o politice - vazne aj nevazne
nakanakanakanaka_nabelizemadafaka https://dennikn.sk/1192918/policajny-se ... /?ref=tit1
pojdeme do ulic.
pojdeme do ulic.
Re: Debata o politice - vazne aj nevazne
Sak poznas to, argument rusofilov a konspiratov bude klasicky - "Kiska uzernik" "Kiska danovy podvodnik" "Kiska agent USA" a podobne 
Re: Debata o politice - vazne aj nevazne
Co to, zastánci Putina se v této diskusi nějak odmlčeli?
Nemyslím si, že by to kdy mysleli zle, právě naopak, jenom měli své vidění převrácené, byli zblblí rusáckou propagadnou. Takže to znamená, že konečně prozřeli? To by byl dobrý signál.
Nemyslím si, že by to kdy mysleli zle, právě naopak, jenom měli své vidění převrácené, byli zblblí rusáckou propagadnou. Takže to znamená, že konečně prozřeli? To by byl dobrý signál.
Re: Debata o politice - vazne aj nevazne
vies co, ovce budu vzdy trepat len to, co ich naucia na hlavnych spravach.ja mam skor obavu z toho, ze sa tu zopakuje r 1968. jebnutych ludi je na to dost.
Re: Debata o politice - vazne aj nevazne
to jo, taky tu zbyl ještě Rastis, ten to myslí určitě taky dobře, jen si sám sobě ještě potřebuje dokázat, že se přece nemohl splést.
Re: Debata o politice - vazne aj nevazne
ja dufam ze k tomu nedojde - to by znamenalo 3WW - myslim ze Trump je dost jebnuty na to ze keby sa zacali rusaci producirovat po clenskej krajine NATO, stlacil by cerveny gombik. End of game. Amerika potrebuje nejakejho normalneho nejebnuteho primitivneho egomamiaka, ktory bude na Rusko tlacit ekonomicky. Lebo jediny dovod preco sa Rusi mozu stiahnu je ten, ked si to nemozu dovolit financne.
Len dufam (keby som nebol ateista tak sa aj modlim) ze vsetky strany si uvedomuju ze cela sucasna geopolitika sa da vyriesit LEN diplomaticky, kazda ina cesta vedie k totalnemu vyhladeniu ludstva - z tohoto pohladu sa obavam sa v sucasnoti je najnebezpecnejsim clovekom na planete prave Trump a nie Putin. Lebo retaz je len tak silna ako jej naslabsia cast, a labilny neuroticky sovinisticko-rasisticky egomiak s atomovym kufrikom je kurva slaba cast ..
Re: Debata o politice - vazne aj nevazne
dendy: Ta poslední věta připomíná otázku Co bylo dřív? Slepice nebo vejce? Odpověď je přece už nějakou dobu zřejmá, pouze musíme počkat, až se přestane mlžit, až to bude prokázáno a oficiálně venku. Trump je Putinův pucflek. Ano, Trump ovládaný Putinem, pokud by se jim povedlo sestřelit vyšetřování a nezjistilo by se nic, a pokud by byl znova zvolen (nechat zešílet jeho podporovatele i ty váhavé cílenou propagandou, nebo cinknout volby, to všechno už se přece děje), to by skutečně byla zkáza pro náš svět.
Re: Debata o politice - vazne aj nevazne
vras - nie som zastanca Putina, nemam strach z Putina, nie som zastanca Trumpa, nemam ani strach z Trumpa, nemyslim si, ze Putin alebo Trump su to najvacsie zlo sucasnej doby. som ochotny dokonca pripustit, ze historia ich bude hodnotit ako mierotvrocov. mozem sa samozrejme pliest. veci nie su ciernobiele, vrcholovi svetovi politicie nie su dobri alebo zli, ale maju svoje geopoliticke zaujimy. geopolitika ma svoj historicky suvis, nefunguje na moralnych principoch, ale ekonomickych.
je smutny fakt tejto doby, ze ak clovek nehlasa jednu propagandu, automaticky je stadom zaradeny ako hlasatel opacnej propagandy. ked si nemsylim to, co vulgarne "elity" tejto temy, predsa z toho nevyplyva, ze nutne musim byt z ineho stada. toto ale darmo budes vysvetlovat niekomu, kto v tom stade je, bezohladu ktore je to stado.
paradoxom je, za do matere pice Ta posle clovek (priamo v tejto teme), co si mysli, ze je od tych slusnych.
je smutny fakt tejto doby, ze ak clovek nehlasa jednu propagandu, automaticky je stadom zaradeny ako hlasatel opacnej propagandy. ked si nemsylim to, co vulgarne "elity" tejto temy, predsa z toho nevyplyva, ze nutne musim byt z ineho stada. toto ale darmo budes vysvetlovat niekomu, kto v tom stade je, bezohladu ktore je to stado.
paradoxom je, za do matere pice Ta posle clovek (priamo v tejto teme), co si mysli, ze je od tych slusnych.
