to budu tie soundking konektory ..

niečo vieš o sounkingoch ? či ako si to myslel ?

je to tento parchant http://www.muziker.sk/studio-podium/kon ... g-CC-402-R

no soundking je lacna cinska znacka smejdova .. alebo sa mylim ?

porovnaj s tymto

jaj no tak vo všeobecne je lacná ale takyto problem by nemala mať

edit . nooo rozhodne je ten tvoj vačšíí

charonme píše:o tej "striebornej paste" mam silne pochybnosti ci je to urcene na elektricke spoje. urcite by som to nepouzival pri pajkovani elektriny

Tak tak

Takže k letovaniu Jackov 6,3mm:

1. Jacky 6,3mm kupovať len osobne a skontrolovať priamo v obchode, či sa netočí špička voči telu Jacku. Ak sa dá prstami otáčať, nekupovať, prípadne požiadať predavača, aby to stiahol z predaja:-)
2. keď mám už dobré netočiace sa Jacky - vopred pocínovať plôšky, kam budem letovať kábliky - musí to byť rýchle, lebo pri prehriatí sa môže objaviť závada z bodu 1. a je to v p..deli.
3. pripraviť si - odizolovať káblik - pocínovať vopred konce káblika a rýchle naletovať na Jack. Rýchle myslím letovanie do Jacku, aby sme ho neprehriali a nevyrobili si závadu z bodu 1.

K letovaniu:

Letujem už 33 rokov. Z toho 9 rokov profesionálne na ručnom osádzaní plošných spojov pre armádne prístroje.
Cín kupujem taký aký je zrovna v obchode. Zatiaľ som si ani nijak nevyberal.
Dôležitá je dobrá kolofónia, pasta, alebo v podstate čokoľvek také. Vyberám si také pasty, aby boli husté a tuhé.

Postup pri príprave hrotu pájkovačky:
Základ je perfektne čistý a dobre pocínovaný hrot pájkovačky. Na hroty doteraz používam pevný medenný drôt z káblov pre elektroinštalácie - priemer asi 0,8mm až 1mm. Keď mám vyrobený hrot, ponorím ho zohriaty do pasty, alebo kolofónie a pocínujem ho tak, aby nebolo na jeho samom hrote vidieť žiadne medenné plôšky.

Postup pri letovaní:
Čo sa dá pocínujem dopredu - hlavne konce káblikov, kontakty konektorov.
Letovať sa musí čo najrýchlejšie. Inak sa prehrieva cín a zkrehne - zkryštalizuje, čoho dôsledkom je studený spoj, alebo odpadnutie káblika od kontaktu.
Letujem tak, že si naberiem na hrot pájkovačky primerané množstvo cínu, potom nakrátko vypnem pájkovačku a hrot ponorím do kolofónie, alebo pasty. Hrot sa mi obalí pastou. Potom si pripravím budúci spoj tak, aby sa mi nerozišiel počas letovania a rýchle ho zaletujem.
Spoj - cín musí byť lesklý a jeho povrch musí byť homogénny, bez praskliniek a našedlej farby. V prípade prestrčených káblikov v kontakte s dierkou, musí byť vidno koniec káblika zo spoja na druhej strane kontaktu. Je to preto, aby som videl, že je káblik zastrčený v dierke v celej dĺžke a mám istotu, že spoj bude držať.


Pamätajte!!

dobrý letovaný spoj vznikne len pri správnej teplote. Malá teplota znamená studený spoj, vysoká teplota znamená kryštalizáciu cínu a hlavne prehriatie letovaných kontaktov. U káblikov sa takto môžu dosiahnuť skraty ( prehriatie tienenia - od neho roztavenie izolácie živého káblika... ), u konektorov sa často stáva ich mechanické zničenie roztavením plastových izolačných častí medzi kontaktami. Atd...

Teplotu hrotu sa treba naučiť regulovať striedavým vypínaním a zapínaním vypínača letovačky.

Chce to cvik a prax, ale postup by za žiadnych okolností nemal byť nasledovný:
zapnem vypínač - priložím hrot na letované miesto - zaletujem - odtiahnem hrot - vypnem vypínač.

Ten vypínač je preto samovypínateľný, že s ním tú teplotu regulujem a klikám ním ako myšou u počítača:-)))

Vyrůstal jsem na klasický pistolový pájce ale teď používám tuhle bestii. Není to Top pájka ale není špatná, než jsem se s ní však naučil pájet tak to byl porod a málem několikrát letěla z okna. Pak jsem si ale řekl když ji používají jiní tak to asi bude problém ve mě.

a ted babo rad!

jeste vam doporucim misto klasicke "namocene" hubky tuhle vychytavku, to co je vevnitr jsou takove zlate spiralky jako "spony" od soustruhu...

Jo - ještě to chce postup pro tyhle mikropájky (=myslím tím "stálehřející"). Tady se mi osvědčil prakticky stejný postup z výše zmíněné trafopájky s tím, že všechny přesuny musí být výrazně rychlejší díky tomu, že prostě hrot má stále těch několik stovek °C a kalafuna mizí. Tady nastupuje výhoda trubičkových pájek, čili pocínovat vodič je ideální s přiloženou pájkou, kalafuna se nanáší rovnou a problém oxidace se opět snižuje na minimum.

Je dobré zvládat práci s oběma typy, protože jsou situace (typ IC apod.), kdy se na to s trafopájkou nemůže (reálná šance zničení součástky).

P.

Pavlii: Robil som pokusy so stálohrevnou pájkovačkou, z dôvodu strachu o obvody, keď som robil na NEVE channel stripoch. Prestalo ma to baviť, keď som zistil, že všetky spoje boli prehriate, alebo podchladené:-)

Potom som zobral trafopájku a nacvičil som si nasledovný spôsob:

perfektná príprava budúceho spoja
mechanické usadenie spájaných častí tak, aby sa mi nepohli
naloženie cínu a kolofónie na hrot trafopájkovačky
priblíženie hrotu k budúcemu spoju
zapnutie, rýchle letovanie, oddelenie hrotu od spoja a vypnutie

Funguje to:-) robil som takto výmenu FET operákov v channeli AMEK TAC a to dokonca SMD montáž:-)

Masaker, ale nič som nezničil:-)

Ja som kedysi pracoval vylucne s trafopajkou a teraz vylucne s mikropajkou. Myslim, ze s oboma sa daju spravit podla mna rovnako kvalitne spoje, u trafopajky je to pri jemnej praci zlozitejsie, ale da sa (najvacsia morda, co som s trafopajkou robil bol display na DX7, co ma asi 200 pinov tesne pri sebe). Ovsem som presvedceny, ze s mikropajkou je ovela lahsia, pohodlnejsia, presnejsia a lepsia robota. Ale to je mozno len moj nazor.

sanchez : k bodu 1. výber konektora .. točiaca špička je už uplny brutal ..ale samozrejme nekupovať..moja sa netoči a asi tam problem bude tiež.
zaujima ma akú pastu použivaš .. možeš dať link na nu ? ... tá čo som použil ja sa fakt dobre s ňou robilo. ale chlapci tu hovoria že ne ne ne.

Sanchez: Aby som mikropajkou neprepalil jemne suciastky, vacsinou si nastavim trochu vyssiu teplotu cca 320°C, jemne a rychlo pocinujem nozicky suciastky, potom ich osadim do plosaku, prilozim trubickovy cin priamo na spoj (prip. kvapnem trocha tekutej kolofonie) a rychlo pritavim. Trva to tak 2 sekundy, takze nemam obavy, ze by sa suciastka poskodila. Napokon, pri priemyselnej vyrobe, kde sa pouziva vypekanie, alebo cinovy kupel dostavaju tie suciastky podla mna viac zabrat.

Tak. Chce to prostě asi osvojit a zažít si techniku - stejně jako u trafky mě je každopádně bližší trafopájka - asi hlavně proto, že jsem na ní vyrostl, takže je prostě hodně hluboko zakořeněná

P.

jazzym píše:sanchez : k bodu 1. výber konektora .. točiaca špička je už uplny brutal ..ale samozrejme nekupovať..moja sa netoči a asi tam problem bude tiež.

zaujima ma akú pastu použivaš .. možeš dať link na nu ? ... tá čo som použil ja sa fakt dobre s ňou robilo. ale chlapci tu hovoria že ne ne ne.

Točiaca špička nie je vôbec nič výnimočné - bohužiaľ je to skôr pravidlo. Takú mám skúsenosť. Ono stačí, keď sa len málinko hýbe oproti ostatným častiam konektora a už je zle.

Najlepšia je obyčajná kolofónia. Inak ani neviem.