
Co vsak ja vnimam dost otvorene a otazne, priznam sa, skutocne neviem, co za tym je, ze ta homosexualita "vznika". Nepoburuje ma to, vnimam to proste tak, ze to je. Nechcem nikoho liecit, ani nic podobne...
Len tak z mojej skusenosti, co vnimam ja tak trochu paradoxne je, ze homosexualov, ktorych ja poznam, pochadzaju z tej vyssej vrsty, tzn. ti, ktori nemusia riesit otazky typu "co budem jest zajtra"... Preto mi niekedy prijde, ze ta homosexualita je do istej miery zvolena individualne, akysi rozmar. No na druhej strane, nieco mi hovori, ze nie je to uplne az tak pravda.
Stari historici pripisuju pad Rima prave upadkom mravov a rozmachu homosexuality, benevolentnosti. Do istej miery zastavam nazor, ze za "tym vsetkym" moze byt aj doba "moznosti"... taka ako dnes, kto nema nudzu o ewricka, nenajde si to co by ho uspokojovalo, hlada svoj zmysel zivota, tak skusa... Ale tu tiez narazam na fakty, ze tomu tak nemusi byt. Ale urcite, pri niektorych momentoch "rozhodovania" to ma vplyv.
V tejto tematike je urcite viac otazok ako odpovedi. Preto nevynasam sud, len konstatujem, opisujem svoj nazor na zaklade vlastnych prezitkov a nesudim - este raz.