bassline píše:ak sa clovek ma s tymto stotoznit, tak asi je na to potrebny zivot mimo civilizaciu, niekde v klastore, kde je vecny klud a mozes len meditovat
...
.
to si nemyslim.. ja sa s tymi vetami velmi stotoznujem a dennodenne sa snazim na sebe pracovat aby som si to uvdemovoval aj ked sa mi to samozrejme nie vzdy dari - clovek stale naraza na bezne problemy dennodenneho zivota.. ale na to aby si meditoval o takychto veciach ti staci zavriet oci a ostat na chvilu sam zo sebou.. to sa da (skoro) kedykolvek a kdekolvek kde mas trosku klud..
Cundo píše:
Nechcem vyvolavat polemiku,ale som presvedceny,ze prave naopak,nezijeme akosi "mimo" udalosti,ktore sa nas bezprostredne dotykaju,ale vsetko prezivanie,ktoremu sme vystaveny,je pre nas potrebne a pri spravnom a uprimnom vnutornom spracovani nam pomaha na dalsej ceste zivotom.Iste nebudem sam,ktory zazil na vlastnej kozi,ze len udalosti hlboko nas zasahujuce niekde v srdci,ci uz smutne ,alebo radostne,nam zostavaju ako nase zivotne skusenosti a determinuju nas dalsi zivot viac,ako akekolvek akademicke rozumove poucky.
v skutocnosti zazitky a skusenosti ta oberaju o moznost riesit situacie do ktorych sa dostanes kreativne s otvorenou myslou s cielom vyjst s danej situacie ako "vitaz"... cim viac toho zazijes, cim viac mas skusenosti, tym je tvoj mozog uzavretejsi kreativnemu mysleniu a tym viac namiesto neho len pouziva naucene vzory a aplikuje na udalosti s ktorymi prides do styku len nejaku zo situacii ktoru si uz zazil - lebo proste je to pre neho jednoduchsie.
"
