To jsou hlediska evolucni biologie a evolucni psychologie. To mam doma porad, manzelka to vyucuje na UK;)

jackies: Tvoju teoriu v podstate presadzoval Sigmund Freud.

tomy45 píše: Raj - Peklo - Zatratenie, atd. ako som pisal, biblia je kniha podobenstiev. Peklo nemozno brat ako velmi horuce miesto, kde sa hriesnici varia v kotloch. :-]
Ja som rovnako veriaci, krestan, verim v Boha. Verim preto, ze viem, ze Boh existuje. Nie som dokonaly, mam svoje chyby, zle stranky. Ale rovnako som si vedomy svojich pozitiv. Nie je pre mna hanbou sa k tomu priznat, hanbou cloveka sameho je moment kedy strati uz aj sam seba. Je prazdny. Nabozenstvo a viera pre mna znamena mnoho, pretoze ako hmotne veci pominu, zmysel ostava. A to je duchovna stranka. Clovek ma dusu, ktora je vecnou formou energie. Peklo/zatratenie je miesto/stav kde dusa cloveka ako forma energie/zivota pretrvava vecne, sama. Opat raz, fyzicka bolest (nech je akakolvek) pominie, samota-nepritomnost lasky (a toto slovo ludia sa teraz uz pomaly boja co i len vyslovit) je horsia muka. Moze pretrvavat vecne... To je zatratenie, uvedomovanie si seba a sameho niekde, vecne... To je trocha modernejsi vyklad 5000 rokov starej knihy Biblie :-]

Tomy, ked to berieš takto, tak to si si ale kludne mohol vybrat akukolvek knihu v ktorej je dobro a zlo.. takto to imho vidí mnoho ludí aj bez biblie.. vobec nechcem nijak rýpat, len uvažujem.. ako by to bolo podla teba, kebyže žiješ tak ako žiješ (predstavme si že dokonale dodržuješ to čomu veríš že by si mal dodržovat povedzme podla biblie) akurát že prvé prikázanie vypustíš, napr. budeš mat bohov viac, alebo budeš každý mesiac verit v iného, nebudeš si vážit slova ježiš etc..tak aj tak dosiahneš ten raj, tú trvajúcu lásku? načo narážam: pamatám si zo školy a kostola z detstva že nás učili že slovo ježišje svaté a že ked si budem vymýšlat vlastných bohov tak to akoby som zabil a peklo (v tvojom prípade povedzme tá večná samota) a podobné hrozby..
mna zaujíma čo si o tom myslíš ty.. na nete som našiel vysvetlenie takéto: 1. Nebudeš mať iných Bohov, aby si sa im klaňal. Je isté, že pod inými bohmi sa nemyslia iba nejaké drevené figuríny znázorňujúce cudzie božstvá, ale úplne reálne modly nášho každodenného života - majetok, kariéra, blahobyt, rodina, moc, peniaze a ďalšie záležitosti, ktoré má človek sklon stavať nad svojho Boha. Ľahko sa mu potom vymknú spod kontroly a úplne ho zotročia. Pred týmto otroctvom má človeka chrániť dodržiavanie prvého prikázania. takto to tiež imho vníma každý rozumný a vnímavý človek, tak isto ako že nezabiješ, nepokradneš atd..
spat k pointe: ked teda budem žit v podstate tak ako káže biblia, akurát že si to dobro a zlo vyčítam napr. v rozprávke o krakonošovi a bibliami budem kúrit v krbe, tak podla teba dosiahnem tú večnú lásku, alebo už nemám nárok ?
ja som veriaci, asi aj dost hlboko, ale necítim potrebu hovorit o tom čomu verím, práve naopak, ja si myslím že viera každého je velmi intímna záležitost, rozprávat pred cudzími otvorene o tom čomu v hlbke svojej duše verím mi príde dost oplzlé (a okrem toho aj nemožné ), hromadne prehovárat k bohu modlitbami je imho grupák s básničkami, ale dost mojich pocitov.. zasa spat k pointe: asi vo všetkých tých svatých knihách sa píše zhruba to isté, teda láska k blížnemu, tolerancia, súcit atd. nad nenávistou, sebectvom atd.. , láme sa to vačšinou len na tej omáčke okolo ( iné postavy, prostredia, názvy atd..) a tam vždy vzniká aj tá trecia plocha, vhodná na zmanipulovanie, slovíčkarenie.. proste niektorý jednoduchšie mysliaci ludia veria každému slovu čo sa im povie.. myslím že už je jasné kam tým mierim.. a preto si myslím že akokolvek sa organizovat v otázkach vieri je zlo.. jeden človek raz povedal, že každá dobrá vec sa skurví ked sa stane masová a na toto to imho sedí presne..

a tiež by ma zaujímalo napr. ako to veriaci vidia so spovedami, naozaj ich to očistuje ? ked sa nejedná o závažný hriech ale napr. o krádež penaženky.. vyspovedám sa a som čistý? kolko krát to takto možem urobit ? je nejaký limit ?

Jackies: Absolutní myšlenka. Konečně někdo, kdo to pojmenoval jak to ve skutečnosti je. Největší fór je ale ten, že je to opravdu přesně jak říkáš.

ReaktoplazmAR píše: a tiež by ma zaujímalo napr. ako to veriaci vidia so spovedami, naozaj ich to očistuje ? ked sa nejedná o závažný hriech ale napr. o krádež penaženky.. vyspovedám sa a som čistý? kolko krát to takto možem urobit ? je nejaký limit ?

Nie, takto to vobec nefunguje.

Z hladiska vierouky je spoved platna=ucinna, ak dotycny svoh hriech lutuje a je rozhodnuty ho nikdy viac nezopakovat a vykona "zadostucinenie" ktore odporuci spovednik. Pouzijem priklad: nejaky predstavitel krestanskej politickej strany ulieva peniaze zo statnej kasy a kedze je to kradez, ide sa vyspovedat. Ak svoj cin lutuje, je pevne rozhodnuty uz nikdy viac nekradnut a robit "pokanie" (v takomto pripade predpokladam, ze spovednik by kazal v ramci moznosti skodu nahradit) potom je spoved platna svedomie dotycneho "ocistene". Ak vsak ten isty clovek ide na spoved s tym, ze sa vyspoveda z kradeze a bude veselo kradnut dalej, potom nielenze spoved neplati, ale ma naviac dalsi hriech.

Z hladiska osobneho ma spoved taktiez mimoriadny vyznam. Mnohi ludia pachaju zlo a vobec sa nad tym nepozastavuju. Ak vsak niekto praktizuje spovede, je nuteny z casu na cas nad svojimi cinmi porozmyslat, zhodnotit co je zle, pomenovat to, byt rozhodnuty viac to neopakovat a v pripade katolika to dokonca nahlas vyslovit pred spovednikom. Isteze nikto nemoze zerucit, ze dany preslap nezopakuje, ale takato sebaanalyza ti neustale dopomaha k snahe zlepsovat sa. A to sa netyka iba vrahov, zlodejov, nasilnikov a podobne, ale aj obycajnych prejavov hnevu, nevrazivosti, pychy, lenivosti...

Prosim nebrat ako nejaku formu presviedcania, nie som novodoby kriziak zo ZA  snazim sa len zrovnat – trocha objasnit fakty, o ktorych ma vela ludi predsudky hocijakeho povodu.

Q1/ Tomy, ked to berieš takto, tak to si si ale kludne mohol vybrat akukolvek knihu v ktorej je dobro a zlo.. takto to imho vidí mnoho ludí aj bez biblie.. vobec nechcem nijak rýpat, len uvažujem..
spat k pointe: ked teda budem žit v podstate tak ako káže biblia, akurát že si to dobro a zlo vyčítam napr. v rozprávke o krakonošovi a bibliami budem kúrit v krbe, tak podla teba dosiahnem tú večnú lásku, alebo už nemám nárok ?

Nemohol, porovnavas neporovnatelne, zaroven citit kus relativizmu v tvojich slovach Zrovnavat „knihu knih” (zaroven pilier 2 naj nabozenstiev) s knihou primarne urcenou pre deti je nonsense. Biblia ako prva z knih vobec opisuje, uci rozlisovaniu dobra a zla, tzn. moralka.
- ked ides na skusku z matiky (chces byt Ing.) mas skripta, mozes sa kludne ucit z inych skript, spravis tu skusku?
- Boh sa pozera na tvoje ciny/skutky. Ked by si nemal v zivote prilezitost citat Bibliu (nevedel by si o nijakom nabozenstve), no konal by si dobro, mal by si rad inych ludi, oni teba, zo svojho presvedcenia, je samozrejme, citujem ta: „narok mas“

Q2/ (predstavme si že dokonale dodržuješ to čomu veríš že by si mal dodržovat povedzme podla biblie) akurát že prvé prikázanie vypustíš, napr. budeš mat bohov viac, alebo budeš každý mesiac verit v iného, nebudeš si vážit slova ježiš etc..tak aj tak dosiahneš ten raj, tú trvajúcu lásku? načo narážam: pamatám si zo školy a kostola z detstva že nás učili že slovo ježišje svaté a že ked si budem vymýšlat vlastných bohov tak to akoby som zabil a peklo (v tvojom prípade povedzme tá večná samota) a podobné hrozby.. mna zaujíma čo si o tom myslíš ty.. na nete som našiel vysvetlenie takéto: 1. Nebudeš mať iných Bohov, aby si sa im klaňal. Je isté, že pod inými bohmi sa nemyslia iba nejaké drevené figuríny znázorňujúce cudzie božstvá, ale úplne reálne modly nášho každodenného života - majetok, kariéra, blahobyt, rodina, moc, peniaze a ďalšie záležitosti, ktoré má človek sklon stavať nad svojho Boha. Ľahko sa mu potom vymknú spod kontroly a úplne ho zotročia. Pred týmto otroctvom má človeka chrániť dodržiavanie prvého prikázania. takto to tiež imho vníma každý rozumný a vnímavý človek, tak isto ako že nezabiješ, nepokradneš atd..

Opat mozem spomenut:
- ked ides na skusku z matiky (chces byt Ing.) mas skripta, mozes sa kludne ucit z inych skript, spravis tu skusku?
Mnoho chyb v nabozenskej vychove sa robilo a robi. Decka sa strasia a pod. Ale viera v Boha nie je o strachu. Mozno sa tym len rodicia, pedagogovia alebo iny ludia, co zasahuju do vychovy dietata, vniest celej teme viac vaznosti, upriamit detsku pozornost a pod. Samozrejme, ze toto nie je spravna cesta.
Ak si cital predosle prispevky odo mna, pisal som, ze Biblia je kniha podobenstiev, nie vedecka kniha alebo manual. Bola koncipovana uplne inak ako by sa to robilo dnes. O prvom prikazani je to vyjadrenie mylne. 1. Prikazanie hovori o uctievani jedneho a praveho Boha. Podstata tohto prikazania hovori o odmietani resp. peukazovani kultu niekomu inemu, niecomu inemu. Vztah k Bohu je vzdy tvoj vlastny, nik ti ho nemoze vylepsit-zrusit, jedine ty. V Biblii sa pise: „..prvé prikázanie pozýva človeka veriť v Boha, ...“ + „...beznádej, keď človek zabúda, že Boh je milosrdny, domýšľavosť, ked človek namýšľavo preceňuje svoje schopnosti (domnieva sa, že sa zachráni sám bez pomoci zhora) alebo preceňuje Boha a jeho milosrdenstvo (myslí si, že odpustenie sa dá dosiahnuť bez obrátenia a bez osobného úsilia)...“. To je trocha faktu a citacie 

Q3/ hromadne prehovárat k bohu modlitbami je imho grupák s básničkami, ale dost mojich pocitov.. zasa spat k pointe: asi vo všetkých tých svatých knihách sa píše zhruba to isté, teda láska k blížnemu, tolerancia, súcit atd. nad nenávistou, sebectvom atd.. , láme sa to vačšinou len na tej omáčke okolo ( iné postavy, prostredia, názvy atd..) a tam vždy vzniká aj tá trecia plocha, vhodná na zmanipulovanie, slovíčkarenie.. proste niektorý jednoduchšie mysliaci ludia veria každému slovu čo sa im povie.. myslím že už je jasné kam tým mierim.. a preto si myslím že akokolvek sa organizovat v otázkach vieri je zlo.. jeden človek raz povedal, že každá dobrá vec sa skurví ked sa stane masová a na toto to imho sedí presne..

Ja osobne zastavam nazor, ze Biblia, Koran a ine vyznamne nabozenske knihy maju 1 zdroj, len su interpretovane roznymi ludmi , v inych kutoch sveta. Pre obzrejmenie, napr. ak si mal skolenie niekedy, psychologicke, hra „telefon“ 1 osoba povie 1 vetu (posuska ju do ucha druhej, ta strtej, atd., veta sa distribuuje cez viac ludi (6 a viac, podla velkosti skupiny) a ked sa dostane k poslednemu, ten ju povie nahlas. A vsetci s udivom zistia, ze ta veta je odlisna  priblizne nejak podobne si vysvetlujem roznorodost nabozenstiev. A za tych niekolko tisic rokov... fuha, to je velmo pravdepodobne

Q4/ a tiež by ma zaujímalo napr. ako to veriaci vidia so spovedami, naozaj ich to očistuje ? ked sa nejedná o závažný hriech ale napr. o krádež penaženky.. vyspovedám sa a som čistý? kolko krát to takto možem urobit ? je nejaký limit ?

Vystihol to Hammond, ale pre moju snahu odburat predsudky, este trosku objasnim  strucne, cely vyznam (jej pravy vyznam) a poviem to surovo, doyebali zazerajuce babky, chlapi co z kostola sa zenu do krciem a ini puritani.
K tejto Q4 asi najvystiznejsie budu slova jedneho knaza (moderneho), citujem:
Spoveď sa neveriacim, zdá byť nielen čímsi neracionálnym a magickým, ale priamo ponižujúcim ľudskú dôstojnosť. Prečo si sypať popol na hlavu pred človekom, ktorý je možno horší ako ja? Ako ma môže nejaká „čarovná formulka“ očistiť od zlyhaní a dokonca urobiť zo mňa lepšieho človeka? Každý zažíva chvíle, kedy cíti potrebu prehodnotiť svoj život, niekomu sa vyrozprávať a skorigovať svoje konanie. Vďaka týmto ľudským potrebám nie sú psychológovia bez práce. So spoveďou je to podobné. Človek nad sebou uvažuje, ľutuje svoje zlyhania a dáva si záväzok zmeniť svoje konanie. „Bonusom“ je odpustenie týchto pokleskov, pre ktoré sa používa aj termín hriechy, samotným Bohom. Až v tomto bode nastáva rozdiel medzi sebareflexiou neveriaceho a veriaceho. Kým ten druhý verí, že môže byť očistený od svojich zlých skutkov a posilnený pri konaní dobra, neveriaci je presvedčený, že môže dostať odpustenie od toho, komu ublížil, ale nič viac. Podstatou spovede je tak – rovnako ako v prípade ostatných sviatostí – viera.

tomy45 píše: Ja osobne zastavam nazor, ze Biblia, Koran a ine vyznamne nabozenske knihy maju 1 zdroj, len su interpretovane roznymi ludmi , v inych kutoch sveta.

toto ale celkom neobstoji.. medzi niektorymi su dost zasadne rozpory, tak hlboke a principialne, ze jednoducho spolocny zdroj tam nenajdes ani keby si neviem ako velmi cital medzi riadkami ... OK, Biblia a Koran su v celku podobne, message medzi riadkami je velmi podobny, dokonca v Korane sa v niektorych bodoch odvolava na Bibliu (postavy a deje z nej) .. ale ked si Bibliu a Koran porovnas naprikad s indickou Mahabharatou a Ramajanou (co su preukazatelne ovela starsie dokmenty nez Biblia alebo Koran) tak je tam rozdiel priepastny .. Rovnako stare slovanske Védy nemaju absolutne nic spolocne s krestanstvom alebo islamom, principialne su o niecom uplne inom .. Detto severska mytologia, povesti o Vallhale .. a mozeme historicky pokracovat..

tomy45 píše: Mnoho chyb v nabozenskej vychove sa robilo a robi. Decka sa strasia a pod. Ale viera v Boha nie je o strachu. Mozno sa tym len rodicia, pedagogovia alebo iny ludia, co zasahuju do vychovy dietata, vniest celej teme viac vaznosti, upriamit detsku pozornost a pod.

Uplne zasadny problem vidim vobec v tom realizovat nejaku nabozensku vychovu u deti.. nabozenstvo a viera je nieco k comu by si clovek mal najst cestu uplne sam, a potazmo az v dospelosti.. Tlacit decku do hlavy nejake kaleraby a rozpravky to je uplne zla cesta .. Decko nema sancu citat medzi riadkami a pochopit odkaz - maximalne bude vnimat pismo svate doslova od A do Z, ako nieco co sa namemoruje a opakuje, presne ako to je napisane - co sa asi zhodneme ze nieje celkom ok ..

Trufam si povedat (po skusenosti) ze 80-90% ludi veriacich (dospelych) su veriaci jednoducho pre to ze ich k tomu ako deti doma viedli.. len drviva mensina su taki ktori si cestu k bohu nasli az v dospelosti, na zaklade nejakych hlboch zazitkov / prezitkov a skumanim seba sameho ... Decko je ako spongia, co sa mu vpali do mozgu v rannnom stadiu to s nim v drvivej vacsine pripadov uz zostane po cely zivot ..

bassline píše:Skutočný pocit osobného šťastia svetu pomáha. Takže sa IMHO nejedná o žiadny sobeckizmus.

to je hloupost, nekdo ma pocit osobniho stesti z toho, ze druhymu ublizi - myslis, ze to svetu pomaha?

ok, dík za odpovede..
to prirovnanie ku krakonošovi bola zámerná hyperbola, chcel som tým povedat že podstatnejšie než to akú knihu čítaš sú tvoje činy..

Dendy, ty si taky radikalny liberalisticky moj kamarat

dendy sa na celu vec velmi dobre pozera

Vážení já snad ještě něco napíšu k té zpovědi, ale ne dnes, vůbec to neztíhám. Ještě musím něco udělat. Tak snad zítra. Mějte se tu fajn a diskutujte.

hombrefeo píše:dendy sa na celu vec velmi dobre pozera

Hehehhehe

Vidis, ale teba som este nezaradil )))

biscuit píše:

bassline píše:Skutočný pocit osobného šťastia svetu pomáha. Takže sa IMHO nejedná o žiadny sobeckizmus.

to je hloupost, nekdo ma pocit osobniho stesti z toho, ze druhymu ublizi - myslis, ze to svetu pomaha?

Veď píšem, že skutočný pocit šťastia. Skutočne šťastie je to, ktoré spája/buduje/pomáha, atď.. Falošné je to, ktoré deštruuje/ narušuje vo svete harmóniu.

Príklad: Venuješ sa činnosti, v ktorej si prirodzene dobrý a naplňuje ťa. Zároveň touto činnosťou nejak prospievaš svetu - riešiš nejaké dôležité potreby, pomávaš niečo dôležité zefektívniť, vytváraš nejaké hodnotu, ktorú iní oceňujú, atd. atd.. Tento pocit spokojnosti z činnosti sa ti vďaka tomu zdvojnásobí - robíš to čo ťa naplňuje a zároveň pozitívne prispievaš svetu. Takže si skutočne štastný a vytváraš okolo seba harmóniu.

Kdežto človek, ktorý svojou činnosťou zámerne škodí alebo ubližuje, môže byť z toho síce nejak uspokojený, ale nie šťastný. Dobre, ak nahradím slovo uspokojený za štastný. Myslíš, že je toto šťastie rovnaké ako v tom prvom prípade ?

tomy45 píše:

Vidis, ale teba som este nezaradil )))

a to sa ti ani nepodari!